reklama

Generácia 1968 vs. generácia 2012

Prehra celej jednej generácie. Presne to mi napadá, keď sa obzriem za augustom 1968 a nemožno si v tom nevšimnúť paralelu s uplynulým rokom 2012. Jediný rozdiel je ten, že prehra generácie z 68-meho bola nadlho definitívna, veď trvala vyše 21 rokov. Prehru z 2012-teho, pevne verím, môže naša generácia zvrátiť. Ak tomu sama uverí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vlček (sme.sk))

Písať o udalostiach, ktoré sa udiali v noci z 20. na 21. augusta 1968 nemá zmysel, keďže uplynulé dva dni bol toho plný Facebook, Twiter, ale aj plné blogy a spravodajské weby. Pre mňa sú najzaujímavejšie prvotné reakcie československých obyvateľov zo začiatku okupácie Sovietov (a ich povinných spojencov). Po brutálnom nástupe komunizmu (odmietam ten režim nazývať socializmom, ten znamená niečo úplne iné) v 50. rokoch prišiel v nasledujúcom desaťročí odmäk, ktorý vyvrcholil Pražskou jarou začiatkom roka 1968. Vtedy vďaka postupnej demokratizácii Československa svitala nádej na lepšiu spoločnosť nielen demokratom odkojených na Prvej republike, ale aj reformným komunistom pod vedením Alexandra Dubčeka. Ten chcel socializmus s ľudskou tvárou a namiesto toho tu bol prostredníctvom tankov "bratských vojsk" nastolený tvrdý neostalinský režim, ktorý s láskou vítali ľudia ako Biľak

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Namiesto slobodnej spoločnosti, ktorú očakávala podstatná časť obyvateľstva, prišla bolestivá facka od nášho Veľkého brata, z ktorej sa celá jedna generácia nespamätala. Bola tak zabitá nielen celospoločenská nádej, ale aj osobná nádej drvivej väčšiny jednotlivcov. Tí pocítili obrovské pokorenie, ktoré po 21 rokoch už prišlo mnohým ako niečo, čo tak má byť. Nedá mi nespomenúť si aj na fejtón Milana Lasicu, ktorý spomínal svojho otca, ktorý bol vysokým úradníkom vo vtedajšej Tatra banke ešte aj pred komunistickým prevratom v roku 1948 a komunisti si ho ako mozog nechali v banke aj po znárodnení. Milan Lasica sa nazdával, že ak by bol komunistický režim padol už v roku 1968, tak mi našu krajinu ešte mal kto postaviť na nohy. Napríklad generácia jeho otca, ktorý mali skúsenosti s riadením v demokracii a kapitalizme, teda vlastnili know-how a mali aj potrebné spôsoby. Po Nežnej revolúcii už bola generácia Lasicovho otca na znovuvybudovanie demokracie stará a tá nastupujúca generácia bola odchovaná na červenom režime.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tu sa dostávam k tej sľúbenej paralele medzi rokom 1968 a 2012. Keď som pred desiatimi rokmi nastúpil na strednú školu, tak v priebehu celého štúdia k nám prišli viacerí lektori zo západných krajín (Kanada, USA, Británia a pod.), ktorí do svojich nových domov emigrovali z Československa najmä počas sovietskej okupácie. Najodvážnejší z nich - ten, čo emigroval do Kanady - nám povedal, že my (ročník 1987 a mladší) sme konečne tá čistá a nevinná generácia, ktorá už nie je nakazená tým, čo on tak na komunizme nenávidel. Hovoril nám, že táto krajina sa očistí od mnohého zlého (najmä od korupcie), až keď sa k slovu dostane naša generácia a tá stará umrie (učiteľky boli pobúrené). Tejto téze som uveril a po mojom nástupe na vysokú školu som sa začal spoločensky angažovať a vďaka tomu som spoznal množstvo mladých ľudí, mojich rovesníkov, ktorí sa angažovali spolu so mnou. Pražskou jarou našej generácie bol rok 2010, keď sa spoločenská nálada v našej krajine začínala lámať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na začiatku roku si snáď málokto myslel, že triumvirát Fico-Slota-Mečiar bude porazený, avšak ich svinstvá sa začínali akosi kopiť. Ich kumpáni ako napríklad Harabin si začínali privatizovať jednotlivé zložky štátu a boli to práve mladí ľudia, ktorí vyšli do ulíc a symbolicky pochovali spravodlivosť. Bola to akcia len pre pár stoviek ľudí, ale tým to len začalo. Vrcholom bol protest proti "chlastenectvu", čo bol krycí názov pre vlastenecký zákon z dielne SNS, kde už pre prezidentský palác a následne národnú radu prišli tisíce ľudí. A bol to protest, ktorý zorganizovali mladí ľudia. Tým nastal v spoločenskej nálade zlom a pridali sa ďalší - časopis .týždeň prišiel so škrtaním Fica a Shooty urobil zbierku, vďaka ktorej mohol v celej krajine šíriť posolstvá prostredníctvom svojich karikatúr. Voľby v roku 2010 boli veľkým víťazstvom práve týchto ľudí. Vôbec to nie je o politike, ani o politikoch, ktorí na základe týchto volieb vládli (lebo oni si tie voľby nevyhrali). Bolo to víťazstvo jednej generácie, ktorá sa vzoprela spoločnému nepriateľovi, ktorým bola nespravodlivosť, korupcia a hulvátstvo. O to väčšou fackou pre túto generáciu bol pád vlády po ani nie 16tich mesiacoch a následná kauza Gorila. Tento priebeh bol augustom 68 našej generácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odovzdaním moci bývalou vládou (moci, ktorá im ani nepatrila) do rúk tých, proti komu táto generácia nedávno bojovala, bola tá najväčšia zrada. Videl som na ľuďoch z tejto nevinnej generácie nevysloviteľné sklamanie. Mnohí vtedy rezignovali na ďalšiu občiansku angažovanosť. Kauza Gorila, ktorá vypukla na prelome rokov 2011 a 2012, bola krátkodobým vykúpením z tejto agónie. Výsledkom odhalenia obrovskej korupcie politikov boli najväčšie protesty od Nežnej revolúcie. Druhý protest proti Gorile v Bratislave poňal vyše 20 tisíc demonštrantov. Avšak aj z dôvodu chaotickej organizácie týchto protestov a nejednoznačných (nejednotných) požiadaviek dokázali politici z toho beztrestne vykorčuľovať, a občania opätovne zvolili do svojho čela človeka, ktorý zohnal desiatky miliónov korún svojou hlavou. Na základe týchto udalostí mnohí mladí ľudia, ktorí sa spolu so mnou v minulosti angažovali, jednoducho rezignovali na ďalšiu snahu.

A to je ten pocit, ktorý je podobný tomu, čo zažívala generácia Pražskej jari možno rok, alebo dva po začatí okupácie. Najprv tu je pocit, že ten zlý sen sa musí čoskoro skončiť, až príde uvedomenie si situácie, že to je naozaj také zlé ako to vyzerá a nasleduje obrovské pokorenie. Keď som bol pred piatimi rokmi v Londýne na jazykovom pobyte, tak som sa mojim domácim s hrdosťou chválil, že Slovensko má najvyšší hospodársky rast v celej EÚ a akí sme my tiger Európy. Sebavedomie Slovákov ako národa bolo vtedy asi na najvyššej historickej úrovni, nikde sme sa tak dobre nemali (ľudia si mohli zrazu dovoliť to, čo predtým nie). Dnes, po pár rokoch sa nájde snáď málokto, kto by bol pyšný na túto krajinu. Mladí, nádejní ľudia sa spoločensky neangažujú (ako kedysi), ale húfne utekajú za hranice (ako kedysi). Celou spoločnosťou sa šíri atmosféra, že pre túto krajinu už nemá zmysel niečo podnikať, veď tí hore si to aj tak vybavia. Neustále sa hovorí o tom poslednom, ktorý má zhasnúť, keď bude odchádzať.

Keď nám pán lektor z Kanady na strednej hovoril, že my sme tá generácia, ktorá to má všetko zmeniť, tak (preženiem to) sa mi tlačia slzy do očí, keď si mám pomyslieť, že dnešní 25-30níci sú vyhoretí. Vôbec nemám recept na to, ako to všetko zmeniť. Možno by sme mali počkať na novú generáciu čerstvých 20níkov, ktorí by mali priniesť nový vietor a elán :) . Avšak, do starého železa by som neposielal ani nás. Sme už vo veku, keď si mnohí plánujú vlastnú rodinu a drvivej väčšine z nás by bolo ľúto odísť s touto novou rodinou mali odísť za slušným životom do zahraničia, kde nemáme žiadne rodinné zázemie. Priznajme si, že my chceme žiť tu, na Slovensku a nechceme tu ďalších 21 rokov úpadku.

Najväčšie bohatstvo mnohých vyspelých krajín sa ukrýva v ľuďoch. V Škandinávii je v bežnom živote takmer nulová korupcia. Priznajme si, že u nás nekorumpuje pár desiatok politikov (ako klameme sami seba), ale prakticky každý, kto môže (uplácaní sú policajti, sudcovia, lekári, dekani na vysokých školách a mnohí Ďalší, ktorí majú aspoň nejakú moc v rukách). Nemci a Rakúšania sa vyznačujú najmä svojou pracovitosťou. Porovnajme si služby v tamojších reštauračných a ubytovacích službách s našou krajinou. To všetko nie sú veci, ktoré sú otázkou peňazí, či nerastného bohatstva, ale otázkou ľudí. Len ľudia môžu zmeniť túto spoločnosť a to tým, že každý začne sám od seba. A, priznajme si, milí rovesníci, staré komunistické kádre to nezačnú. Naša krajina nás potrebuje!

Jakub Nedoba

Mladí liberáli

Mladí liberáli

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sme nezávislé občianske združenie hlásiace sa k hodnotám liberalizmu, medzi ktoré predovšetkým patrí sloboda a rešpekt k súkromnému vlastníctvu. Naším hlavným cieľom je šíriť liberálne myslenie medzi mladými ľuďmi a presadzovať rozumné riešenia spoločenských problémov. Neviažeme sa na žiadnu politickú stranu alebo hnutie. Zoznam autorových rubrík:  EkonomikaPolitikaSpoločnosť

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu